Deň prvý

Konečne. Som doma a môžem ísť na ryby. Ráno pred siedmou už stojím na zastávke a čakám na miestny trhač asfaltu, starú rozheganú Karosu. Všetky potrebné veci som si pre istotu zbalil už deň predtým, aby som na nič nezabudol. Autobus prichádza a našťastie je poloprázdny. Cesta do Popradu ubieha veľmi pomaly a ja si v hlave rekapitulujem, čo všetko musím vybaviť na úradoch. Je pol ôsmej a ja si vykračujem ráznym krokom cez námestie skontrolovať stav rieky po nočnej búrke. Je mierne prikalená, ale už sa čistí. Vybavovanie na úradoch nemá konca a v duchu si už želám, aby som mohol po dlhej dobe skúšok a štátnic „zmočiť svoje muchy v rieke“.

Jedného dňa mi Boris oznámil, že v rybárskej predajni videl plagát na rybárske preteky v Rouskom. Po krátkej debate sme sa rozhodli ísť aj na miestne gulášovky. No v hlave mi stále blúdila myšlienka, či na to mám a či sa mám chuť zahambiť pred inými rybármi. Časom, keď sa už termín závodov blížil, tak môjmu parťákovi do termínu vstupuje prvý nástup v novej práci. Takže v tom ostávam sám.

Po zime, ktorá nedovolí len tak nahodiť a užiť si pohodu rybačky, sme si našli úžasný námet na výlet.

Ide o Rybí dům v Chotěbuzi, ktorý je úžasnou ukážkou našich rybích miláčikov zblízka. Je možné sa kochať krásou cudzokrajných ryb z úžasnou majestátnosťou, i našich tunajších druhou. To všetko uvidíte v 300.000 litrových obrovských akváriách a mnoho malých z obsahom do 700 litrov.

Asi každý rybár má svoju vysnívanú rybu. Kaprári túžia po kaproch cez 25kg, sumčiari by radi chytili svojho dvojmetrového „fúzača“ a lovci prívlačou snívajú o šťukách, ktoré míňajú métu 15kg. Pre mňa je top ryba lipeň nad 50cm. Rád by som vám napísal pár slov o tom ako som sa pokúšal chytiť tohto „kráľa“, a pretože sa rád podelím aj o mušku, na ktorú som ho chytil, tak v druhej časti článku vám v menšej fotodokumentácií ukážem ako ju viažem.

V predchádzajúcom článku sme si ukázali, ako jednoducho sa dá vyrobiť dierkový špeciál zo starého teleskopu. Dnes sa naučíme ako s tým chytať.